La Salette dnes
Potom, ako biskup z Grenoble uznal po piatich rokoch 19. septembra 1851, zjavenie za nepochybne pravdivé, 25. mája 1852 položil základný kameň pod stavbu kostola na hore Zjavenia.
Táto stavba v ťažko prístupných horách je dodnes svedectvom náboženskej obnovy, obetavosti a zároveň nadšenia po zjavení v La Salette.
Biskup založil komunitu kňazov, ktorej členovia sa majú v lete starať o pútnikov na mieste zjavenia a v zime ako misionári majú hlásať vo farnostiach Posolstvo Krásnej Panej. Zo začiatku bola to rehola založená miestnym biskupom, potom bola schválená pápežom ako reholná komunita, a dnes má okolo tisíc členov. Rehoľa má okrem svojich domov v Európe, Kanade, Severnej a Južnej Amerike tak isto rozvíjajúce sa diela v Anglicku, Birme, Indii, na Madagaskare a na Filipínach. Svätá hora La Salette je duchovnou vlasťou misionárov Matky Božej Lasaletskej, ktorý majú iný názov saletíni, Pátri z La Salette, MS.
Tejto rehole dopomohli nepriatelia Cirkvi vo Francúzsku. Liberálna vláda v r. 1901 zrušila všetky rehole a reholné komunuty, takže pátri z La Salette museli opustiť Francúzsko. Boli nútení založiť domy v iných štátoch. Nepriatelia Cirkvi prispeli, napriek svojim plánom, dôležitým spôsobom k rozšíreniu posolstva Panny Márie. Starostlivosť o miesto zjavenie prevzali diecézni kňazi. Šťastím bolo, že biskup hneď po zjavení kúpil pôdu, na ktorej dnes je postavená bazilika dom pre pútnikov. Takto štát mohol zavrieť kláštor, ale nemohol zhabať chrám. Až v r. 1940 saletíni dostali povolené vrátiť sa na svätú horu.
La Salette je dodnes pútnickým miestom medzinárodného významu, ktoré sa zachránilo pred svetským zmätkom a turistickým ruchom. Centrom tohto pútnického miesta sa stalo neveľké údolie zjavenia, nad ktorým sa vypína mohutná bazilika a dostavaný dom pre pútnikov. Keď pribúdalo pútnikov, bolo nutné ho rozšíriť. Hoci počas neprítomnosti saletínov na hore zjavenia v rokoch 1901 – 1940 ako aj následkom politického zmätku bolo La Salette zabudnuté, hneď po 2. svetovej vojne počet pútnikov rástol. Bolo to spojené zároveň so stavbou prístupovej cesty, vďaka ktorej sa dnes možno bez problému vyviesť autobusom na svätú horu. Najskôr pátri zreštaurovali dom pre pútnikov, zaviedli vodou do všetkých izieb, potom v priebehu šiestich rokov bol starý dom rozšírený o novostavbu. Preto dnes možno ubytovať v izbách okolo šesťsto ľudí a k tomu v ďalších dvesto v menších alebo spoločných miestnostiach na spanie.
Počet pútnikov, ktorí prichádzajú na La Salette, je teraz väčší ako dvestopäťdesiattisíc za rok. Veľká časť z nich sú Poliaci, pre ktorých sú na mieste zjavenia kňazi a slúžia im. Najviac pútnikov prichádza od mája do októbra. Odkedy je v zime cesta zjazdná a nový dom pre pútnikov má kúrenie, prichádzajú pútnici tiež v zimných mesiacoch a konajú sa pre nich duchovné cvičenia.
Prijímanie pútnikov ma na starosti stály kolektív, ktorý je zložená z bratov a sestier rehole Saletínov a platených pracovníkov. Okrem toho tiež prichádzajú dobrovoľníci a dobrovoľníčky z rôznych štátov, aby tu po niekoľko týždňov slúžili blížnym. Táto služba lásky je nielen veľkým finančným odbremenením pre kláštor, ale môže byť pre záujemcov krásnym a isto užitočným zážitkom.
Možno sa La Salette nedá prirovnať čo do počtu pútnikov s veľkými pútnickými miestami napr. Lurdami či Fatimou. Leží vysoko v horách a pomerne malá kapacita hotela neumožňuje veľký počet pútnikov. Možno je to jedna z príčin, že toto pútnické miesto je ešte málo známe.
Zvláštne čaro a neopakovateľná sila priťahuje ľudí na La Salette, veľmi výstižne to vystihol kardinál Saliege: Hory, ticho, samota, žiadne obchody , žiadne davy ľudí. Len Božia Matka, jej socha, bazilika, jednoduchý dom pre pútnikov, dušu objíma kontemplatívna modlitba. La Salette, je miesto vnútornej samoty a premeny. Unavenej a vyčerpanej duši dodáva znova odvahu, ľahkosť, ľahostajná duša tu nachádza zaľúbenie v modlitbe, horlivá duša tu odhaľuje nové cesty. Milosť je tak veľmi účinná, že by sa dalo povedať, že všetko sa odohráva bez nejakej námahy. Toto je presne ten neustály zázrak z La Salette